Sedeli sme čo najbližšie pri sebe a pozerali sa na jazero od ktoráho sa odrážajú lúče slnka. To svetlo ma pomaly uspávalo. Bolo mi nádherne. Ale ako to v tomto svete chodí pekné chvíle nevydržia dlho. Z tejto krásnej chvíle ma strhol zvoniaci mobil. 

,,Boha, kto otravuje!!" Odtiahla som sa kúsok od Nialla a rukou prešla do vrecka na nohaviciach. Na úzkych nohaviciach nenávidim to že keď z nich vyťahujete mobil trvá to večnosť. Po pasovaní s nohaviciami som sa pozrela na displej.

,,Opsss mama!" Prstom som prešla po obrazovke a začala sa svätá spoveď. ,,No,prosím?"zamračila som sa a pozerala som sa na Nialla.

,,Tak ty sa ešte prosíš? Emilly Katie Browning! Prišla som zo služobnej cesty zo Španielska sadla som si do obývačky a že si vypočujem tvoje odkazy na linke a potom ti zavolám. Zapnem odkazovač a nič. Jeden odkaz aj to od susedky že nám smetiari zabudli vysypať kôš.Čo mi k tomu povieš mladá slečna?" Pane Bože tá ziapala do toho telefónu až som si ho musela dať dalej od ucha a ani to nepomohlo. Po jej dlhom vypytovaní som povedala: 

,,No len jedno ti poviem, že smetiari sú leniví." Niall sa začal vedľa mňa smiať, drgla som ho aby prestal.

,,A už mi ktomu nič nepovieš?"

,,Uhmmm, tak prepáč mami ale je toho teraz na mňa dosť, tá robota ma unavuje."

,,Odpustené ale od teraz mi budeš každý deň volať. Je ti to jasné ?"

,, Rozkaz kapitán!"

,,Milly prestaň.Nerob si hambu pred tým chalan čo je pri tebe."

,,Čoo ty to ako vieš? 

,,Niesom hluchá.Musím končiť zlatko pani suseda zas otravuje.Ahoj!" A zložila. Mobil som si zastrčila opäť bojovne do vrecka.

,,Ako ťa mohla počuť?"

,, Môj smiech bol dosť halsný nato aby ma nepočula."

,, To je tiež pravda." Oprela som sa o Nialla a ten ma starostlivo zabalil do svojej náruče. Slnko zašlo za farebné stromy a začala mi byť trocha zima. Niall mi dal mikinu, vstali sme s chladnej zeme a pobrali sa naspäť do domu chalanou. Môj cieĺ bol zlikvidovať Lizzy!!!